LETO 2022 už v ponuke.
Prekvapte svojich najbližších darčekom pod stromček v podobe
darčekovej poukážky na krásny zájazd k moru.


Počas lockdownu pracujeme z domu.


Sme Vám k dispozícii na našej mailovej adrese:
koraltour@koraltour.sk
alebo na tel.čísle:
0905 210 243


Tešíme sa na Vás

Letáky

Slovensko - púť po najvýznamnejších pútnických miestach

Destinácia: Slovensko
Kód zájazdu: 1212205
Cena od: 160 €
Príplatky od: 0 €
Pútnické zájazdy

Výber termínu

25.03.2022 3 dni 160 € +0 € autobusová

Popis zájazdu

Program  zájazdu:
1.deň: 

odchod z Bratislavy z Hlavnej železničnej stanice ráno o 7.00 hod.
Nitra, Katedrála sv. Emeráma
Staré Hory, Bazilika Návštevy Panny Márie
Obišovce, Diezcézna svätyňa Ružencovej Panny Márie
Košice, ubytovanie, večera

2.deň:  

po raňajkách odchod o 7.30 hod.
Košice, Katedrála sv. Alžbety
Hervartov, drevený kostol sv. Františka z Assisi
Bardejov, Bazilika sv. Egídia
Bardejov, skanzen – drevené kostolíky a zvonice
Gaboltov, diecézna svätyňa – kostol sv. Vojtecha
Ľutina, Bazilika Zosnutia presvätej Bohorodičky

Ubytovanie Spišská Nová Ves, večera

3.deň: 

po raňajkách odchod o 7.30 hod.
Levoča, Mariánska hora, Bazilika Návštevy Panny Márie, Bazilika sv. Jakuba
Skalné Sanktuárium Božieho milosrdenstva, Butkov
Skalka pri Trenčíne, Pútnický chrám svätých Andreja Svorada a Beňadika
Predpokladaný príchod do Bratislavy o 20.00 hod. na Hlavnú železničnú stanicu.

V cene je zahrnuté:

lux bus, 2 x   ubytovanie s polpenziou, duchovný doprovod, sprievodca.

V cene nie je zahrnuté:

vstupy, sedadlo v prednej časti autobusu 15,-- €


NITRA

Starobylý chrám je dominantou hradu, počas stáročí prešiel mnohými prestavbami, každá z nich zanechala na ňom viditeľnú stopu. Najdominantnejšie sa pod vzhľad baziliky podpísala radikálna ranobaroková prestavba chrámu za biskupa Jána Telegdiho v 17. storočí, počas nej vznikol výškovo odstupňovaný  katedrálny komplex. Ladislav Adam Erdödy, biskup a uhorský kancelár, zavŕšil toto dielo bravúrnou umeleckou výzdobou, ktorá radí dnes katedrálu k najkrajším príkladom barokovej výzdoby na Slovensku. Patrónmi katedrály sú svätí Emerám, Andrej-Svorad a Beňadik. V katedrále sa v roku 2014 zavŕšili reštaurátorské práce, ktoré boli začaté v roku 2005, rozsiahly obnovovací proces odhalil niekoľko vzácnych objavov. Posledným z nich bol objav neskorogotickej fresky Smrti a Korunovania Panny Márie v dolnej lodi katedrály, ktorý bol zreštaurovaný a ostal tak odkrytý pred zrakmi návštevníkov.

STARÉ HORY

Obec v Banskobystrickom okrese je pútnickým miestom viac ako päť storočí naplnených láskou a úctou k Božej matke. Z pôvodne malej baníckej osady je dnes medzinárodne známe mariánske pútnické miesto, ktoré každoročne privíta tisíce ľudí. Starohorský kostol so sochou Panny Márie a neďaleká Studnička prinášajú duchovné povzbudenie a očistenie od hriechov veriacim i neveriacim.

OBIŠOVCE

S existenciou pútnického miesta v Obišovciach sa spája veľmi veľa legiend a teórií. Podľa jednej legendy sa obraz Panny Márie dostal do Obišoviec zvláštnym spôsobom z poľského Tarnova. Údajne ho tam priniesli anjeli a zavesili ho na nejakom strome, kde na pamiatku tejto udalosti postavili neskôr kostol. Iná legenda hovorí, že obraz je kópiou plačúcej Madony v Klokočove. Z historických dokladov vyplýva, že mariánska úcta sa v Obišovciach začala šíriť pod vplyvom prešovských františkánov bezpečne až po roku 1769, keď kostol získal mariánske patrocínium. Zväčšenie a rozšírenie tejto úcty a pomalé vznikanie pútnického miesta nastalo pravdepodobne až niekedy po roku 1774.

KOŠICE

Dóm sv. Alžbety, ústredná dominanta a symbol Košíc, je najväčším a pre mnohých najkrajším kostolom na celom Slovensku. Zároveň ide o najvýchodnejšiu gotickú katedrálu na svete. Kostol má dlhú a bohatú históriu. Budovali ho v 14. – 16. storočí a už v stredoveku sa stal významným pútnickým miestom: nachádza sa tu kópia slávnej slzy roniacej ikony z maďarského mesta Pócz, čiastočka z kríža, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš Kristus a relikvie sv. Alžbety Uhorskej či sv. Ondreja apoštola. Unikátom je i bočný oltár svätého Kríža, pravdepodobne jediný celokovový oltár v Európe. Tento oltár posvätený v roku 1931 na pamiatku obetí 1. svetovej vojny údajne odliali zo zbraní, ktoré boli v tejto vojne použité.


HERVARTOV

Rímskokatolícky drevený kostol sv. Františka z Assisi /UNESCO/ v slovenskej obci nemeckého pôvodu svojim dvojdielnym pôdorysom, vysokou strechou a ďalšími znakmi v exteriéri a interiéri je značne odlišný od rusínsko-ukrajinských drevených cerkví a má charakter čisto gotický. Tento drevený kostolík z konca 15. stor. predstavuje najstarší typ na Slovensku. Je zhotovený z červeného smreka. Stavba sa skladá z polygonálnej svätyne, lode, sakristie a podvežia, ktorého úpravou vznikol babinec. Interiér prešiel viacerými zmenami vo výzdobe, hlavne cez obdobie reformácie, kedy pribudli vzácne reformačné pamiatky, napríklad nástenné maľby z roku 1665. V 18. storočí pribudla časť barokovej výzdoby a neskorobaroková výmaľba J. Mirejovského z roku 1803. Hlavný oltár, Oltár Panny Márie, sv. Kataríny Alexandrijskej a sv. Barbory z rokov 1460 – 1470 bol v rokoch 1985 – 1990 reštaurovaný do pôvodnej podoby.

BARDEJOV

BAZILIKA SV. EGÍDIA

Chrám sv. Egídia v Bardejove je jednou z najcharakteristickejších dominánt starodávneho Bardejova. Táto neskorogotická stavba bohatosťou architektonických tvarov i výtvarných prvkov, rozmernosťou i umeleckou úrovňou a vzácnym chrámovým mobiliárom evokujúcim pôvodný stredoveký sakrálny priestor patrí medzi veľmi dôležité prvky dokumentujúce vývin gotického staviteľstva u nás. Pre súhrn všetkých týchto vlastností bol chrám sv. Egídia 24. apríla 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Jeho hodnotu ako významného duchovného miesta vyzdvihol i pápež Ján Pavol II., keď 23. novembra 2000 povýšil apoštolským breve (krátkym listom) chrám na Baziliku minor.
SKANZEN BARDEJOV

je najstarším zariadením svojho druhu na Slovensku. Bol sprístupnený v roku 1965. Na ploche 1,5 ha je v parkovej a záhradnej úprave - etnoparku rozmiestnených 24 expozičných objektov, ktoré prezentujú ľudovú kultúru a staviteľstvo dvoch etník: slovenského a rusínskeho obyvateľstva, žijúceho v regióne horného Šariša a severného Zemplína. Pochádzajú z 19. a 20. storočia a typologicky patria k dreveným stavbám karpatského typu. Sú tu zastúpené rôzne druhy stavieb, ako obytné zrubové domy, hospodárske stavby, technické stavby a sakrálne stavby. Unikátny je drevený kostolík východného obradu z dediny Zboj z roku 1766, prevezený do Bardejovských Kúpeľov v roku 1967 a gréckokatolícky drevený kostol z Mikulášovej z roku 1730, zrekonštruovaný v roku 2005. Medzi sakrálne stavby patrí aj zvonica s bránkou z Nižného Orlíka z roku 1763, zvonica z Nemcoviec a kaplnka sv. Jána Nepomuckého z 2. polovice 18. stor.

GABOLTOV

je najvýznamnejším pútnickým miestom Košickej arcidiecézy. Už celé stáročia sa spája predovšetkým s úctou k Panne Márii Karmelskej a svätovojtešskou tradíciou. Diecézna svätyňa, Kostol sv. Vojtecha, má svoje počiatky v období pôsobenia križiackeho rádu v Gaboltove v 13. storočí. Vznik terajšieho farského kostola sa datuje do roku 1370. Aj keď bol v priebehu stáročí niekoľkokrát prestavaný, stále v ňom badať mnohé prvky pôvodného gotického slohu. K barokovej úprave kostola došlo v roku 1715. Veža vtedy získala charakteristickú cibuľovitú strechu. Posledné generálne opravy pamiatkového kostola, oltárov a kazetového stropu sa konali v rokoch 1972 – 1974. Kostol sv. Vojtecha má vo svojom interiéri inštalované 4 oltáre – hlavný renesančno-barokový Oltár sv. Vojtecha z 2. polovice 17. storočia, ďalej barokové oltáre Panny Márie Škapuliarskej a Panny Márie Čenstochovskej z 1. polovice 18. storočia a ranobarokový Oltár sv. Rozálie z 2. polovice 17. storočia. V kostole nachádza aj vzácny drevený kazetový strop zo začiatku 18. storočia. Gaboltov sa spolu s Kostolom sv. Vojtecha stal pútnickým miestom v roku 1706 po založení Bratstva Panny Márie Škapuliarskej. V roku 2011 bol vyhlásený za mariánsku diecéznu svätyňu. Okrem toho je tiež súčasťou projektu Svätomariánska púť („Svetlo z východu”), v ktorom sú zahrnuté aj ďalšie tri slovenské pútnické miesta Litmanová, Levoča a Ľutina a na poľskej strane Krosno, Stara Wies, Kalwaria Paclawska a Debowiec. O náboženskom živote v Gaboltove svedčia aj viaceré kaplnky a pravidelne organizované púte – hlavná púť, púť mužov, púť rómov a osobitá turíčna novéna.

LUTINA

Najvýznamnejším pútnickým miestom gréckokatolíkov na Slovensku je Ľutina. Nachádza sa neďaleko Sabinova. V správe o ľutinskom zjavení sa spomína, že 19. augusta 1851, na sviatok Premenenia Pána (podľa juliánskeho kalendára), sa miestnej obyvateľke Zuzane Feketeovej zjavil sv. Mikuláš. Na mieste týchto zjavení bola v roku 1854 postavená kaplnka zasvätená sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Pápež Pius IX. 11. mája 1855 obdaril Ľutinu plnomocnými odpustkami. V roku 1988 bol Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Ľutine povýšený pápežom Jánom Pavlom II. na baziliku minor. V roku 2009 bola ukončená jej rekonštrukcia a 16. augusta 2009 ju po jej rozšírení o dve bočné lode a obnovení vladyka Ján Babjak SJ posvätil. 9. júna 2010 bola Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Ľutine pričlenená zvláštnym putom duchovného príbuzenstva k bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Na základe tohto dekrétu udelila Apoštolská penitenciária bazilike minor v Ľutine plnomocné odpustky.

LEVOČA

Dominantu Levoče tvorí strmý kopec s neogotickým kostolom - Mariánska hora. Je to jedno z najstarších a najvýznamnejších pútnických miest na Slovensku. Kaplnka na Mariánskej hore bola výrazom vďaky Spišiakov za ich záchranu na tomto mieste počas tatárskeho vpádu v rokoch 1241 - 1242. Archeológovia našli hradisko na kopci hneď za Mariánskou horou, ktorý sa nazýva aj dnes Burg - Hrad. Práve tu sa mohli obyvatelia mesta zachrániť pred Tatármi v opevnenom hradisku. Na pamiatku tejto udalosti si postavili kaplnku na kopci pod hradiskom, kde konali každoročne ďakovné procesie spolu s obyvateľmi susedných obcí. Takto vznikla prvá pútnická tradícia. O rozvoj mariánskeho kultu sa pričinili minoriti, ktorí si založili v prvej polovici 14. storočia v Levoči kláštor. V roku 1984 bol kostol povýšený na malú baziliku. Mariánsku horu v Levoči navštívia každoročne tisícky pútnikov, aby tu načerpali duchovnej sily. V roku 1995 bola jedným s cieľov návštevy Svätého Otca Jána Pavla II. na Slovensku.
CHRÁM SV. JAKUBA  v Levoči  (v roku 2015 vyhlásený za Baziliku minor) patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Je to živý chrám  a veriacim slúži denne na bohoslužby už vyše 700 rokov ako farský kostol bývalého slobodného kráľovského mesta Levoča. Má bohatú históriu a je klenotnicou mnohých umeleckých pamiatok. Svedčí o tom aj fakt, že je trojnásobnou národnou kultúrnou pamiatkou. Okrem samotného chrámu ďalšou národnou kultúrnou pamiatkou sú diela známeho stredovekého rezbára Majstra Pavla z Levoče a diela barokového zlatníka Jána Szilassyho. Kostol je zasvätený sv. Jakubovi staršiemu, Apoštolovi, ochrancovi bojovníkov, pútnikov a robotníkov, ktorého si uctievala celá stredoveká Európa. Jeho sviatok sa slávi 25. júla. V ten deň sa v minulosti konali v Levoči  veľké výročné jarmoky. Rímskokatolícky farský kostol sv. Jakuba patrí k najvýznamnejším pamiatkam sakrálneho umenia na Slovensku. Bazilika aj jej interiérové vybavenie je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1965. Najobdivovanejší je hlavný oltár, ktorý je súčasne najvyšším gotickým oltárom na svete a jeho autorom je známy neskoro gotický rezbár Majster Pavol z Levoče. Oltár meria 18 metrov a 62 centimetrov. Okrem gotického oltára je národnou pamiatkou aj dielo Jána Szilassyho  - monštrancie, kalichy a iné bohoslužobné predmety vyzdobené emailovým a tepaným dekorom, vykladané drahokamami a českými granátmi z druhej polovice 18. storočia. Toto dielo bolo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku roku 1992.

SKALNÉ SANKTUÁRIUM BOŽIEHO MILOSRDENSTVA BUTKOV

Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva a kríž pod vrcholom kopca Butkov (765m) je pútnickým miestom, ktoré vzniklo na okraji kameňolomu Ladce. Súčasťou je i výrazná krížová cesta vybudovaná na svahoch tohto kopca. Sanktuárium je pomerne megalomanským dielom. Vytvára netradičnú atraktivitu, poskytujúcu okrem duchovných zážitkov aj výborné výhľady na Považie. Kalvária nad Ladcami pôsobí impozantným dojmom a niečo podobné by ste v tejto oblasti asi neočakávali. Jej staviteľom sa podarilo vytvoriť pre veriacich miesto vhodné na masové púte a pre cestovateľov miesto zaujímavé na objavenie. Napriek svojej veľkoleposti, lokalita je v porovnaní s inými pútnickými miestami nie príliš známa. Dá sa však očakávať, že sa to v blízkej budúcnosti zmení a bude patriť k mimoriadne populárnym miestam nielen z hľadiska viery, ale i turizmu všeobecne. Už dnes je sanktuárium cieľom tradičných národných pútí, ale aj kultúrnych podujatí v pôsobivom prírodnom amfiteátri.

SKALKA PRI TRENĆÍNE

Ruiny benediktínskeho kláštora sv. Beňadika na Skalke pri Trenčíne sú najstaršou benediktínskou kultúrnou pamiatkou v Trenčianskom kraji. Významným sakrálnym objektom sa Skalka stala po príchode sv. Beňadika okolo roku 1031 a jeho neskoršej mučeníckej smrti. Svätí Andrej-Svorad a Beňadik sa stali v roku 1083 prvými kanonizovanými svätcami Uhorského kráľovstva a Skalka sa stala odvtedy významným pútnickým miestom – najstarším na Slovensku. Kostol na mieste zhodenie tela sv. Beňadika do rieky Váh mal stáť už v okolo roku 1083 – kedy boli sv. Andrej – Svorad a sv. Beňadik vyhlásení za svätých. Prvá písomná zmienkach o dvojvežovom kostolíku postavenom v románskom slohu však pochádza až z roku 1208. Bol zasvätený sv. Beňadikovi. Roku 1520 dal na jeho mieste vybudovať kaplnku ku cti sv. Doroty Juraj Thurzo, horlivý katolík, starý otec Juraja Thurzu, neskoršieho palatína. Starostlivosť o kaplnku preukazovali aj členovia Spoločnosti Ježišovej pôsobiaci na Skalke. V roku 1660 bola v kostolíku urobená nová plastická dekorácia interiéru. Jezuiti na kopci oproti kostola v roku 1676 postavili kalváriu so štrnástimi zastaveniami. V r. 1679 bol postavený nový oltár na počesť Panny Márie Čenstochovskej. Počas kuruckých vojen bol kostolík poškodený. V r. 1745 kaplnku rozšírili do súčasnej podoby a pristavili k nej dve veže. V r. 1949 v ňom postavili Boží hrob a na Veľký piatok sa tu konali procesie.